Bieloruské lietadlo: "Dokonalá búrka" núti EÚ rýchlo konať

Nick Beake Spravodajca BBC v Bruseli Zverejnenépred9 hodinami "Keby teraz nekonali," povedal mi jeden vysokopostavený diplomat, "zahraničná politika EÚ ako nástroj na projektovanie geopolitickej moci by bola dosť pochovaná." Dohoda, ktorú včera večer dosiahlo 27 európskych lídrov v otázke Bieloruska, bola nezvyčajne rýchla, čo viedlo vysokých bruselských predstaviteľov k tvrdeniu, že podnikli tvrdé kroky tvárou v tvár úplne neprijateľnému činu. Žiadali okamžité prepustenie disidentského novinára Romana Protaseviča a dohodli sa, že bieloruským leteckým spoločnostiam by sa mal zakázať vstup na európske nebo a že letecké spoločnosti EÚ by nemali lietať nad Bieloruskom, pričom sa plánujú ďalšie cielené hospodárske sankcie. "Toto bolo jednomyseľné rozhodnutie," vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na tlačovej konferencii v ranných hodinách. "Bol to útok na demokraciu, slobodu prejavu a európsku suverenitu a vyžadoval si ráznu odpoveď." Ten istý diplomat však podotkol, že kríza, ktorú Minsk vyvolal, predstavovala "dokonalú búrku": okolnosti boli také, že EÚ by sa len ťažko snažila dosiahnuť nejakú dohodu. Šéf Ryanairu Michael O'Leary tvrdí, že na palube lietadla boli agenti KGB. Po prvé, šok z toho, že boli ohrozené životy cestujúcich, ktorí cestovali medzi dvoma hlavnými mestami EÚ. Po druhé, dôvodom ich ohrozenia bola zrejme snaha zadržať disidentského novinára. Po tretie, úradníci EÚ už boli v pokročilom štádiu sprísňovania existujúcich sankcií voči Lukašenkovmu režimu. Čo sa stane pri zachytení vojenského lietadla? Niektorí sa pýtali, či sa Maďarsko môže brániť ďalším opatreniam voči Bielorusku. Premiér Viktor Orbán naďalej podporoval 27 rokov trvajúcu vládu Alexandra Lukašenka v súvislosti s obvineniami z manipulácie volieb a brutálneho potláčania disidentov. Zdá sa však, že pán Orbán nebol včera večer ochotný vyvolať boj. Čo zmenia sankcie? V tejto chvíli je ťažké povedať, aký vplyv budú mať sprísnené sankcie. Úradníci EÚ teraz posudzujú, ktoré osoby, spoločnosti (a teda odvetvia), ktoré podporovali bieloruskú vládu, sa stanú terčom sankcií. Vedúci predstavitelia sa síce dohodli na princípe prísnejších hospodárskych sankcií, ale v rámci bloku došlo k rozporu v otázke podrobností. Nemecko, Taliansko a Francúzsko, krajiny so značnými obchodnými väzbami na Minsk, sa v posledných týždňoch údajne zdráhali vydať sa cestou, ktorá by mohla ohroziť ich vlastné legitímne hospodárske záujmy. Nemecké médiá uvádzajú, že prísnejšie opatrenia by sa mohli dotknúť približne 350 spoločností vrátane gigantov ako Siemens a Bosch. V nasledujúcich dňoch by sa to mohlo stať opätovným a zvýšeným zdrojom sporov medzi hlavnými mestami. Čo ešte môže EÚ urobiť? Ako bolo široko sledované, reakcia na to, čo bolo opísané ako "štátom sponzorovaný únos" a "letecké pirátstvo", sa čiastočne zamerala na letecký sektor. Tu EÚ nebola prvá na rade - Spojené kráľovstvo a Ukrajina už predtým oznámili zákaz pre bieloruské lietadlá a vyzvali na bojkot bieloruského vzdušného priestoru. Táto kolektívna akcia však poslúži na ďalšiu izoláciu Bieloruska - a výrazne aj jeho obyvateľov, čo vyvolá obavy. Prečo EÚ často koná pomaly Podľa kritikov EÚ je zahraničná politika už dlho Achillovou pätou bloku: nadnárodný prístup, ktorý sa príliš často míňa účinku. Dve nedávne udalosti symbolizujú ťažkosti, ktorým blok čelí z politického aj praktického hľadiska, keď chce vystupovať jednotne a súdržne. Najprv to bola nepríjemná februárová návšteva Josepa Borrella, šéfa zahraničnej politiky, v Moskve, keď nedokázal obhájiť európskych lídrov pred obvineniami z klamstva. V apríli sa v Ankare naskytol pohľad na predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú, ktorej bolo odmietnuté miesto, zrejme preto, že je žena, zatiaľ čo predseda Európskej rady Charles Michel mal VIP zaobchádzanie. Po týchto sánkach Putinovho Ruska a Erdoganovho Turecka sa tento týždeň prihlásil ďalší "silák" v podobe Lukašenkovho Bieloruska, aby predstavil skúšku v oblasti zahraničnej politiky. Brusel sa domnieva, že túto výzvu zvládol. Ak však existovala nejaká nádej, že zbližujúci sa európsky konsenzus bude mať na Lukašenka okamžitý vplyv, bola krátkodobá. V čase, keď sa na samite EÚ za zatvorenými dverami schvaľovali prísnejšie opatrenia, sám líder schvaľoval prísnejšie opatrenia - zákaz priameho prenosu protestov, ktoré jeho vláda nepovolila.