Wednesday, March 6, 2024

Konflikt na Blízkom východe a ľavica: Judith Butler opisuje masakry Hamasu ako „ozbrojený odpor“

Daily Mirror Konflikt na Blízkom východe a ľavica: Judith Butler opisuje masakry Hamasu ako „ozbrojený odpor“ od Gerrita Bartelsa • 5 hodín Americký filozof v Paríži hovorí, že útoky zo 7. októbra neboli ani teroristické, ani antisemitské, ale jednoducho - možno legitímny - útok na Izraelčanov. Krátko po 7. októbri napísala americká filozofka a rodová teoretička Judith Butler, ktorá sa narodila v USA v roku 1956 maďarsko-rusko-židovskému páru, esej do „London Review of Books“ o masakroch Hamasu a publikovanom násilí. na Blízkom východe a pokúsila sa to uviesť do kontextu, aspoň priznala, nie bez toho, aby neustále hovorila o násilnej izraelskej „koloniálnej vláde“: „V skutočnosti bez výhrad odsudzujem násilie páchané Hamasom. Bol to hrozný a nechutný masaker. To bola moja prvá reakcia a zostáva." Obmedzenie urobila túto nedeľu v Pantine, jednom z parížskych banlieues, počas diskusie o video podcaste „Paroles d’Honneur“. V dvojminútovej nahrávke profesorky rétoriky z Berkeley, ktorá koluje po sociálnych médiách od pondelka, ju môžete vidieť a počuť, ako hovorí o tom, že útoky Hamasu boli „vzburou“, „aktom ozbrojeného odporu“. Musíte povedať, že ak chcete byť „úprimní a historicky presní,“ hovorí Butler. Násilie voči Palestínčanom A ďalej: „Nebol to teroristický útok, ani antisemitský útok, ale útok proti Izraelčanom.“ Aj tu stručne kvalifikuje, že to celé bolo pre ňu desivé a hrozné. Bola by však „bláznom“, keby nebrala do úvahy násilie páchané na Palestínčanoch počas desaťročí. Tu je násilný represívny aparát, ďalej tvrdí, tam je situácia podrobenia a či je niekto „za alebo proti ozbrojenému odporu“, „za alebo proti Hamasu, ale nazvime to aspoň ozbrojeným odporom“. V podstate na tomto podujatí organizovanom dvoma ľavicovými židovskými organizáciami a domorodým-postkoloniálnym videokanálom Paroles d'Honneur Butler pokračovala vo svojej eseji len krátko po 7. októbri. Nemusím sa stotožniť s tou tvárou alebo menom, aby som pomenoval zverstvá, ktoré vidím. Judith Butlerová Išlo o zákaz kontextualizácie, o údajne s tým spojenú relativizáciu masakrov Hamasu (oboje Butler okamžite podnikol), o morálne pobúrenie využívané predovšetkým médiami, ktoré zaostáva a je príliš povrchné. To všetko vždy vedie k vetám, ako sú tieto: „Chceme len poznať históriu násilia, smútku a rozhorčenia, ako ich žili Izraelčania.“ Alebo že zverstvá, teda izraelské, boli páchané aj na ľuďoch, „ktorí nie sú ako ja. Nemusím sa stotožniť s tou tvárou alebo menom, aby som pomenoval zverstvá, ktoré vidím." Bolo jasné, že načasovanie takejto eseje s podivným názvom „The Compass of Grief“ krátko po 7. októbri sa nezdalo obzvlášť dobré, keďže šok bol taký hlboký. Horšie sú redukcie Izraela na „koloniálny štát“, „štát apartheidu“, ktorý Butler urobil bez akéhokoľvek rozruchu, a jeho ignorácia Hamasu ako vlastného mnohomiliónového represívneho aparátu v pásme Gazy, schopného ísť do vojny. Nie je tam žiadna zmienka o antisemitizme, o dvoch stovkách rukojemníkov, ani o cieli mnohých arabských skupín a štátov, ako aj Iránu vymazať Izrael. Legitímny útok Hamasu? A teraz 7. október nebol teroristický útok, nie antisemitský útok, ale priam legitímny útok na Izrael, na štátny represívny aparát? Je branie rukojemníkov legitímne aj ako akt odporu? Treba hovoriť o nebezpečnej trivializácii, dokonca aj o bielení, a nielen o selektívnej vôli. Môžete nechať Butlera hovoriť. Ale vzhľadom na ich význam a reputáciu ich výroky nielenže viac rezonujú s postkoloniálnou ľavicou, ale sú aj papagájované bez kontextu v kultúrnom priemysle, ktorý je už aj tak vážne naštrbený. „Odpor často zasahuje nelegitímne ciele“ možno prečítať v príspevku na Facebooku od kultúrneho vedca, spisovateľa a dlhoročného porotcu ceny Klagenfurt Bachmann Mithu Sanyal. Od „ozbrojeného odporu“ k heroizácii a dokonca glamorizácii Hamasu je už len kúsok. Na konci svojej eseje „Kompas smútku“ si Butlerová priala svet, ktorý by odolával „normalizácii koloniálnej nadvlády“ a obhajoval „sebaurčenie a slobodu ľudí“.